Secret wishes- Misaki sedela na hodine a už sa nevedela dočkať záverečného zvonenia. Duchom bola úplne neprítomná a preto si ani nevšimla, keď sa jej učiteľka pýtala, čo bude robiť cez letné prázdniny.
,,Slečna Seichio, vnímate ma vôbec?!“Misaki sa prudko strhla a už sa chystala na učiteľkin výbuch zlosti no v tom momente sa ozvalo oslobodzujúce zazvonenie.
Neváhala ani chvíľu, nahádzala veci do tašky a s rýchlosťou blesku bežala von dverami.
Tak veľmi sa ponáhľala, že si nevšimla postavu vychádzajúcu spoza rohu. Ani sa nestihla spamätať a ocitla sa na zemi. ,,Si v poriadku?“Bol to zrejme ten najkrajší chalan akého kedy videla. Mal svetlé vlasy po ramená, súmernú tvár a najpútavejšie čierne oči, ktoré by si podmanili každého.
,,A.. áno, som v poriadku.“ Podal jej ruku a pomohol jej vstať.
,,Prepáč bola to moja chyba, nedávala som pozor.“
To nič, koniec koncov na zemi si skončila ty, takže by som sa mal ospravedlniť ja tebe... Som Hanei Keitaro a ty? “opýtal sa. ,,Seichio Misaki. Ty chodíš na našu školu? Ešte som ťa tu nevidela.“
,,Nie ešte nie, práve som sa presťahoval, takže budem chodiť až od budúceho roku.“
,,Aha, tak sa asi uvidíme budúci rok. Už musím ísť.“
,,Počkaj, vypadla ti kniha... “
Ale ona už bola preč a uháňala domov.
Kráčala som až kým som sa nedostala na rázcestie, nevedela som kam chcem isť ani kam tie cesty predo mnou vedú. Odbočila som doľava a išla ďalej. Okolo mňa boli len stromy a suchá tráva. Odrazu chodník zatočil a ja som sa ocitla na okraji útesu. Prudko som zastavila a vydýchla si. Ešte kúsok a spadla by som dole.Pomaly som začala cúvať, ale vďaka mojej nešikovnosti som sa pošmykla a padala som dole, v poslednej chvíli som sa ešte stihla zachytiť. Keďže na mňa účinkoval šok, nebola som schopná dostať sa hore sama a tak som urobila jedinú vec, ktorú som urobiť mohla, začala som kričať o pomoc. Pomaly som strácala silu keď sa nado mnou zjavil Hanai Keitaro. ,, Pomôž mi, prosím!“ Ale on sa ani nepohol len tam tak stál a ja som cítila ako sa mi zošmykuje ruka. ,, No tak, prosím, pomôž mi...!“ Pozrel sa na mňa a povedal ,,neviem prečo by som mal, tvoj život pre mňa nemá cenu.“S úplným zdesením som sa pozrela do jeho očí ale videla som tam len chlad a ľahostajnosť. V tom momente ma opustili posledné zvyšky síl...
Strhla som sa a prudko posadila, bola som celá spotená a triasla som sa. Takáto nočná mora by rozhodila asi každého. Pomaly som sa začala naťahovať na posteli, keď som si náhle uvedomila, že z môjho sna ma muselo niečo zobudiť.Nerozmýšľala som dlho, pretože sa ozval zvonček pri dverách.Rýchlo som vyrazila z postele a keďže som nechcela návštevníka vystrašiť, zamierila som najskôr do kúpeľne.Pozrela som sa do zrkadla a skoro som odpadla. Pod očami som mala tmavšie kruhy ako keby som si ich tam bola namaľovala a na hlave sa mi pokojne mohli uhniezdiť vtáci, aspoň by to vyzeralo, že to tak má byť. Schytila som hrebeň a prečesala si vlasy. Zdalo sa mi, že už dosť zdržujem otvorenie dverí, tak som na seba ešte prehodila župan a bežala otvoriť. Očakávala by som pred dverami takmer hocikoho, ale v momente, keď som otvorila dvere som znova skoro odpadla. Stál tam chalan z môjho sna a na tvári mal prekvapený výraz.
2024 ©