Zadanie: zamyslite sa a napíšte to prvé, čo vás napadne, ale aby to bolo niečo zmysluplné. Nezáleží na dlžke ani štýle. Názov vzniká ako posledný.
Myslím, že to je výborné cvičenie na fantáziu, keďže človek nie je absolútne ničím limitovaný. Takmer na poslednej hodine slovenčine som sa síce nevedela sústrediť a napísala som prácu s hodnotením: no, pekné. Ako úprimne to bolo myslené, tak to neviem.
Zmysel
Ako sa vidíme? Sme múdri, silní, vodcovské osobnosti. Každý z nás pozná takéto predstavy. Ale sú skutočné? Sme to naozaj my? Niekto má také šťastie, ale väčšina spadá do sivého priemeru.
Ale to nie je na škodu. Vždy väčšina tvorí priemer, tak je to dané. A preto sa hanbiť za svoju priemernosť nemusíme. Keby nebolo nás, ako by vynikli tí nadpriemerní? Ako by mohol byť niekto múdry, keby sa nemal s kým porovnávať? Ako by vynikli vodcovské osobnosti, keby nemali koho viesť? Priemer je rovnako dôležitý ako akákoľvek iná hodnota.
My obyčajní ľudia máme totiž jednu neobyčajnú vlastnosť: Nechávame skutočné hviezdy zažiariť. Bez nás by nepoznali silu svojej jasnej žiary a ľahko by ju vyplytvali. To až naše menej jasné lúče im prezrádzajú ich poslanie. My sme tie menej jasne hviezdy, ktoré dopĺňajú oblohu. A spolu utvárame nádherné obrazce.